Príbeh

…”Manžel tak ako bolo jeho zvykom, stale v rámci dobre fungujúcich rodinných vzťahov poprosil “povolenie”, či si môže ísť zahrať tenis. Vždy tak robil, aj keď vedel, že nikdy by som mu vo športe nebranila.. Táto správa mi pipla 5.11.2020, 15:44 a žiaľ ostala posledna prijata od manzela, navzdy…

Tak si človek hovorí, keby som mu tentokrat povedala nie.. co ak..

Tých otaznikov vždy bude vela, ale dnes už viem, že ak toto združenie mal byt zmysel toho celeho a my môžeme pomáhať ludom, malo to zmysel a za seba spravim, co bude v mojich možnostiach, aby to tak bolo.

.. V ten osodny den, som prišla z prace domov a manzel ležal v izbe pri synovi, ktorý sa učil, ležal pod perinou, tak ma zavolal sa pritúliť k nemu. Za chvilu si priliezol aj syn, tak sme sa všetci vystiskali. A nakoľko manžel bol precízny, zazvonil budik, vyletel z postele a s nadšením sa prezliekol, ze si ide zahrať tenis. Syna zobral zo sebou, ako bolo jeho zvykom zapojit ho do vsetkeho kde to bolo mozne, boli partaci…

Tak ako vždy rozlúčili sme sa bozkom a krizikom na čelo, tentokrát posledným. A ja spokojna, naplnena rodinnou laskou, som ostala este chvilku v posteli.

Potom už len telefonat ma vytrhol z krásneho sna, volal syn, mami prid tatik spadol, dávajú mu dýchanie (mal 11, ani on sam netušil dôsledky toho čo sa deje). Netušila som, že už táto správa bola znakom toho, že už sa domov vrátim len ja a syn. A už vôbec neviem ako som sa dostala na kurty, viem, že len vdaka ružencu v ruke a odriekanim Zdravas Maria som bola schopna prezit vsetko co nasledovalo. Po ceste ma este zastavili policajti, teda zastavili je silne slovo. Nejakú dobu šli za mnou a ja som vahala ci zastavit, ci si ich vziat ako “eskort” ktorý ma dovedie až na kurty (preto prosím šoférov, nikdy neviete prečo ten druhý jazí ako kreten, nehodnodte, na druhu stranu ak nemusite zo život ohrozujucich dovodov, jazdite zodpovedne!!). Dodnes si pamätám ako vyzerala cesta,kde bolo listie, kde mokro, presne ako voňal vzduch a aka bola viditeľnosť. Neskutocne šokom všetky zmysly boli neskutocne intenzivne/priam vybicovane. Preto aj tuto skutocnost chcem vyuzit a ak niekto potrebuje pomôcť pri rovnakej skusenosti, aj preto toto OZ. Rada zazdielam, čo mne pomohlo, aky to bol a navzdy bude narocny proces vratit sa do života.

Najdolezitejsia iskra a podnet (ktorý sa ukazal až po čase, že toto bol spúšťač), ked som prisla na kurty a manzela ozivovali, ja celu tu dobu so synom v naruci sme pocuvali ako pristroje funguju, no jeho srdce sa nechyta. Prišla za mnou krasna a užasna pani doktorka, ktorá v očiach mala napisane, že už to nema zmysel, ale ten strach,  sucit a laska, ktorá v jej slovach bola spustili toto vsetko. Nezabudnem na suhru toho vsetkeho ked mi oznamila či môžu ukončit ozivovanie, že potrebuje suhlas, dodala, že ho oživujú viac ako 40min a na viac po 5 min. odumiera mozog. V tej sekunde som videla vsetko s tym spojene.

To všetko čo potom prislo, je to čím si každy prejde, ist domov, pripravit pohreb, naučiť sa žit bez neho. Počas toho som si uvedomovala, že sú ľudia, ktorý naopak maju blízkeho človeka doma, prídu o jeho príjem, svoj, lebo sa musia 100% starať o ležiaceho, štát nepodporuje a kym si vsetko adekvátne vybavi, je vela krat na mizine.

Prvé smutne vyrocie som chcela zaspomínať nie smútkom a plačom (prvý krat nie v čiernom, lebo nič iné som nedokazala zo skrine vybrat), ale jemu vlastnym a tak vznikol prvy rocnik Memorial Karla Hisema – HISEMCup. Kde za spoluúčasti kamaratov, kolegov sme sa smiali, sportovali a spomínali tak ako by to mal on rad. Dalsia iskra do vzniku OZ HISEMKA. otvorit tento turnaj aj verejnosti, ak chceme pomahat, treba to rozšíriť a robit osvetu, ako podat zachranu, ako sa starať o srdce atd. Vdaka vsetkym členom, ale aj iným tak oficialne vznikol turnaj, ktorý dúfam, že bude rast a postupne budeme robit aj ine akcie. Cielom je pomahat tam, kde sme samotný kolkokrat bezmocny. Takze ci slovom, ci financne, alebo sposobmy ktoré nam zivot urcite pomoze zlepsit, chceme tu byt pre Vas, ktorý pomoc potrebujete a ak sa chcete ku nam pridat, ste srdecne vitany.